Komplexná príručka ako prežiť na rastlinnej strave. Nič zrozumiteľnejšie, prehľadnejšie a pochopiteľnejšie na túto tému nenájdete v češtine, slovenčinKomplexná príručka ako prežiť na rastlinnej strave. Nič zrozumiteľnejšie, prehľadnejšie a pochopiteľnejšie na túto tému nenájdete v češtine, slovenčine ani angličtine. Veľmi pomôže každému, kto chce mať v rastlinnom stravovaní, ale aj vo vegánstve ako životnom štýle, lepší prehľad. Väčšina knihy rozoberá potraviny, ich zloženie a význam, a ponúka jednoduché rady, ako dosiahnuť prijímanie maxima potrebných živín. Nehovorí však len o nutričných hodnotách, ale aj o etických a ekologických dôvodoch pre vegánstvo, a robí to profesionálnou, nevtieravou, nevnucujúcou formou bez idealizovania, ktorá nemôže uraziť vôbec nikoho, dokonca sa nevyhýba kritike určitých foriem vegánstva (slušne). Autor je v tejto oblasti profesionál, pohybuje sa v nej odborne viac než 20 rokov a vie, o čom hovorí. Keď sa vo vegánstve zorientujete a budete chcieť byť preň aj aktívni, prečítajte si následne aj knihu Jak vytvořit veganský svět (Tobias Leenaert)....more
Táto knižka pomôže každému pochopiť filozofickú teóriu, ktorú založil Murray Bookchin, a nazval si ju ako "sociálna ekológia". V jeho ponímaní ide o sTáto knižka pomôže každému pochopiť filozofickú teóriu, ktorú založil Murray Bookchin, a nazval si ju ako "sociálna ekológia". V jeho ponímaní ide o spojenie anarchizmu s ekológiou (ekoanarchizmus), nie je to úplne to isté, čo dnes študuje mládež v rámci vedeckej disciplíny s rovnakým názvom. Václav Tomek je odborník, preto dokázal rôzne spojitosti vysvetliť zrozumiteľne a jasno, rozdiely medzi Bookchinovou teóriou a vedeckou disciplínou sa však vysvetliť ani nepokúšal. Bookchin to určite myslel dobre, musel som ale krútiť hlavou nad jeho naivnosťou. Vízie jeho teórie by som si vedel predstaviť maximálne sfilmované v nejakom utopickom sci-fi filme, v ktorom sa ľudský svet po nejakom sociálno-ekologickom kolapse znovuvytvára v podobe sebestačných ekokomunít; Mestá, hospodárstvo aj výroba sú decentralizované, neexistuje tam kapitalizmus, ekonomický systém, ani žiadna autoritatívna politika, hierarchia už nikde neexistuje, všetci ľudia na svete sú si úplne rovní, robia svorne pre seba navzájom a pre prírodu už nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo. Keď potom človek túto rozprávku dočíta a vráti sa do reality, ostáva mu v hlave otázka, čo z toho všetkého by sa potenciálne dalo dobrovoľne a nenásilne dosiahnuť v skutočnosti. Osobný postoj je málo, takmer nič. Nemáme absolútne čas čakať na to, kedy (a ak vôbec) sa ľudstvo samo od seba dobrovoľne spamätá, najmä keď vidíme, že všetko ide opačným smerom. Neautoritatívnou, nerevolučnou formou nikdy nenastane viditeľná zmena. Ak si niekto myslí, že ekologický kolaps sa dá oddialiť bez negatívnych následkov na pohodlie, možnosti a práva ľudí, musí byť asi trol, zelený podnikateľ, alebo blázon....more
Veľké korporácie sa snažia vytvárať dojem, že sú eco-friendly (lebo je to populárne a lajcké masy sa radi klamú, že sú eko), a niektoré environmentálnVeľké korporácie sa snažia vytvárať dojem, že sú eco-friendly (lebo je to populárne a lajcké masy sa radi klamú, že sú eko), a niektoré environmentálne neziskovky (WWF a Greenpeace International) prijímajú taktiku menšieho zla na úkor skutočnej ochrany prírody. Táto kniha je o tom. Predtým, ako som ju začal čítať, som videl viacero recenzií, na základe ktorých som sa obával, že pôjde o kritiku využívania obnoviteľných zdrojov, klimatického hnutia, ekoaktivizmu. Nejde vôbec o to, práve naopak. Autorka vidí koreň problémov v kapitalizme, čo každopádne nepostráda logiku, a podporuje to myšlienky, ktoré vo svojich knihách presadzuje napr klimatický aktivista Graeme Maxton. Autorka podrobnejšie rozoberá aj problematiky ohľadne palmového oleja a jedna celá kapitola sa kriticky zaoberá agropriemyslom. V poslednej kapitole načrtáva aj nejaké možné riešenia, povzbudzuje k protestom a rôznym iniciatívam. Opomína environmentálnu problematiku preľudnenia a dopravy, ale celistvosť som ani neočakával. Určite nejde o jedinú správnu cestu, ale o súčasť celku v rámci boja za život na Zemi....more
„Stať sa vegánom, recyklovať fľaše a plasty, vzdať sa auta, cestovať vlakom a nie lietadlom či šetriť elektrinou, kde sa len dá � to všetko je užitočn„Stať sa vegánom, recyklovať fľaše a plasty, vzdať sa auta, cestovať vlakom a nie lietadlom či šetriť elektrinou, kde sa len dá � to všetko je užitočné. Ale súčasnú hroziacu pohromu ľudstva to takmer vôbec neoddiali, ak nezačneme s omnoho radikálnejšou zmenou vo veľkom rozsahu.�
Každý, kto si stav Zeme uvedomuje, musí zákonite chcieť zmenu. Avšak býva to tak, že chce zmenu iba takú, ktorá sa nedotkne jeho života. Prinajhoršom sa vina vždy dá zvaliť na niekoho iného � na USA, Čínu, Afričanov, imigrantov, rozvojové krajiny, iluminátov � alebo nahovárať si, že príroda sa v tom nejako vyrovná sama � „veď vždy sa vyrovnala�. Ak máte takýto názor, táto kniha vám nepadne dobre, ale o to viac odporúčam vám si ju prečítať. Hlavné témy: dopady klimatickej zmeny a ekonomický rast. Je viacero kníh na podobné témy, ale táto je jednoznačne zo všetkých najkomplexnejšia, spája všetky kľúčové problematiky podrobne a zrozumiteľne do celku, ponúka jasné a priame riešenia a popisuje, ako ich vykonať. Ak som pri knihe "Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj" písal, že to je mäkký a plytký programový dokument, "Zmena alebo kolaps" je presným opakom!
Riešeniam je venovaných niekoľko posledných kapitol. Ide o kompletný súhrn ucelených radikálnych riešení, aký v žiadnej inej knihe nenájdete. Autor píše, čo môže urobiť každý jednotlivec, ale najmä to, čo by sme mali požadovať od vlád a korporácií, respektíve, čo by mali vlády a korporácie robiť aj v tom prípade, že by sme to nepožadovali alebo dokonca odmietali � veď ide o veľa. Venuje sa nutným zmenám v týchto cieľových skupinách samostatne: politika, investori, riadiaci manažéri, právny systém, vzdelávací systém, bankový a finančný sektor, ekonómovia, environmentalisti, náboženské skupiny, odbory, farmári, novinári a médiá, globálne organizácie. Jediným z riešení, s ktorým nesúhlasím, je budovanie infraštruktúry, pretože tá má na svedomí fragmentovanie priestoru iných druhov. Medzi priamymi riešeniami mi chýba radikálne obmedzenie priemyslu živočíšnej výroby a preľudnenia, k týmto témam sa však autor viackrát vracia a vyjadruje. Toto je veľmi dôležitá kniha, ktorú by si mal prečítať každý....more
Loading...
