ŷ������

Pre mňa bolo zaujímavé čítať najmä o tom, ako sa autor knihy pokúsil v rokoch 2008 - 2010 ovládnuť redakciu New York Times, zmeniť stratégiu firmy, stiahnuť všetky články z Googlu a tým zachrániť Timesy aj žurnalistiku ako takú.

Scott Galloway má z výšky svojho ega pocit, že do najlepšej redakcie sveta doniesol myšlienky, aké tam predtým ani potom už nikdy nikto nemal, že mal odhodlanie, no narazil na pribrzdených ľudí, ktorí nerozumejú modernej dobe. Jasné, médiá zaspali dobu, no to neznamená, že Galloway im mohol pred 10 rokmi akokoľvek pomôcť.

Svoju knihu napísal tri roky po tom, ako v New York Times urobili tzv. Innovation Report, štúdiu ktorá hodnotila nedostatky redakcie v digitálnej dobe. Do knihy o tom nezmestil ani vetičku, lebo sa mu to nehodilo. On sa totiž potreboval tváriť, že New York Times sú na webe stále nemožní a od jeho odchodu z firmy sa nikam neposunuli. Faktom však je, že Innovation Report bola miliónkrát trefnejšia, lepšia a vykonateľnejšia, než všetky Gallowayove úvahy dokopy. New York Times medzičasom urobili obrovské inovácie, no Galloway sa stále tvári, že čitateľom nerozumejú.

The Four ale nie je len Timesoch. Je o štyroch veľkých firmách (Facebook, Google, Amazon a Apple), popisuje príčiny ich úspechu a jedinečnosti - občas trefne, občas len banálne. Nezorientový človek sa veľa dozvie, zorientovaný má s čím nesúhlasiť.

Treba tiež ale povedať, že Gallowayov štýl je neznesiteľný, metafory sú vrcholom infantilnosti a neustála potreba vysvetľovať správanie ľudí len cez sexuálny pud (muži majú rozmnožovanie v génoch, preto chcú Rolexky a Apple) hovorí viac o limitoch autora knihy ako o realite.