ŷ������

“ja" sa prejavuje a zároveň obetuje, pretože je dávané, tiahnuté mimo seba v onej extáze, ktorou je tvorba, zomiera samé sebe, aby žilo v diele, vo veľkej pokore, vydáva sa bez obrany!”
― Jacques Maritain, The Responsibility of the Artist

“dôležitejší je fakt, že keď sa ��á���첹 zmocní č���DZ����a - nechcem povedať hocijaká ��á���첹, hovorím o láske k Bohu a k blížnemu, - celú subjektivitu očisťuje, a tým očisťuje aj ���������ň tvorby.”
― Jacques Maritain, The Responsibility of the Artist

“tu zostáva pre umelca jediným problémom nebyť slabý v úlohe prijatej od Boha, ktorá je jeho úlohou: mať umenie dosť silné a dosť správne, a tak byť vždy pánom všetkého, s čím pracuje, a nestrácať nič z čistoty tvorby: a vo svojej činnosti horieť iba pre dobro diela, nedopustiť, aby tiaha ľudského alebo Božského bohatstva, ktorá naplňuje jeho srdce, poklesla alebo sa odchýlila.”
― Jacques Maritain, The Responsibility of the Artist

“v tomto zmysle práve tak ako "umenie pre umenie" neuznáva prosto a jednoducho svet mravnosti a hodnoty ľudského ž�����dz�a a to, že umelec je ČLOVEK, tak ani heslo "umenie pre ľudí" neuznáva prosto a jednoducho svet umenia samotného a hodnoty tvorivého intelektu a to, že umelec je UMELCOM.”
― Jacques Maritain, The Responsibility of the Artist

“To, co píšu, má význam především pro mě. V poezii se totiž člověk ocitne úplně někde jinde. Poezie není pro masy. Nechci pohrdat čtenáři, ale už, tuším, Halas říkal, že ��á����í�� píše
jen pro ��á����í��a. Pokud někdo poezii rozumí, tak je asi ��á����í��, i když třeba vlastní verše sám
�Ա�ٱ���ří.&�����ܴ�;
― Pavel Řezníček